Táto brožúra mala pódia pôvodného
autorovho plánu podrobne rozvinúť myšlienky vyslovené v článku Čím začať?
(Iskra, č. 4, máj 1901).
Najprv sa teda musíme čitateľovi ospravedlniť, že tak neskoro plníme sľub,
ktorý sme v tomto článku dali (a ktorý sme opakovali v odpovediach na mnohé
súkromné otázky a listy). Jednou z príčin tohto oneskorenia bol pokus zjednotiť
všetky zahraničné sociálnodemokratické
organizácie, urobený v júni minulého
roku (1901). Bolo prirodzené, že sme čakali na výsledky
tohto pokusu, lebo keby bol býval úspešný, bolo by možno potrebné vysvetľovať organizačné názory Iskry z trocha iného hľadiska,
a v každom prípade by bol takýto úspešný pokus vzbudzoval nádej, že sa veľmi rýchlo skoncuje s existenciou dvoch smerov v ruskej sociálnej demokracii.
Ako je čitateľovi známe, pokus sa skončil neúspechom, a ako sa
pousilujeme dokázať ďalej, inak sa ani nemohol skončiť, keď sa Rabočeje Delo v 10.čísle znova obrátilo k
ekonomizmu. Bolo absolútne nevyhnutné pustiť sa do rozhodného boja proti tomuto
hmlistému a málo vyhranenému, no zato tým húževnatejšíemu smeru, ktorý je
schopný obnovovať sa v najrozličnejších formách. So zreteľom na to sa pôvodný
plán brožúry zmenil a podstatne rozšíril.
Hlavnou témou brožúry mali byť tri otázky nastolené v článku Čím začať?, a to: charakter a hlavný obsah našej politickej agitácie, naše organizačné úlohy a plán, ako vybudovať súčasne a z rozličných strán bojovú celoruskú organizáciu. O tieto otázky sa autor už dávno zaujíma a pokúšal sa rozobrať ich už v novinách Rabočaja Gazeta pri jednom z nevydarených pokusov o obnovenie týchto novín (pozri kapitolu V). Lenže autorov pôvodný úmysel obmedziť sa v brožúre na rozbor iba týchto troch otázok a vyložiť svoje názory pokiaí možno pozitívnou formou a pritom sa úpine alebo takmer úplne vyhnúť polemike sa vôbec nedal uskutočniť z dvoch príčin. Na jednej strane ekonomizmus prejavil oveľa väčšiu životaschopnosť, ako sme predpokladali (slovo „ekonomizmus" používame v širokom zmysle, ako sa vysvetlilo v 12.čísle Iskry [december 1901] v článku Diskusia s obhajcami ekonomizmu, kde sme vlastne načrtli konspekt brožúry, ktorú čitateľovi predkladáme). Teraz je už nesporné, že rozdielne názory na riešenie týchto troch otázok možno vysvetliť oveľa viac zásadnou protikladnosťou dvoch smerov v ruskej sociálnej demokracii ako nezhodami v čiastkových otázkach. Na druhej strane nepochopenie, ktoré prejavujú ekonomisti v súvislosti s tým, ako fakticky uplatňujeme svoje názory v Iskre, jasne ukázalo, že často hovoríme doslova rozličnými jazykmi, že preto sa nemôžemena ničom dohodnúť, ak nezačneme ab ovo, a že sa musíme pokúsiť, aby sme si čo najpopulárnejšie a na čo najpočetnejších a najkonkrétnejších príkladoch systematicky „vyjasnili" so všetkými ekonomistami všetky zásadné body našich nezhôd. Preto som sa rozhodol, že sa pokúsim to „vyjasniť", i ked som si plne uvedomil, že tým veľmi narastie rozsah brožúry a zdrží sa jej vydanie, ale zároveň som nevidel nijakú inú možnosť, ako splniť sľub, ktorý som dal v článku Čím začať?. Okrem toho, že sa ospravedlňujem za oneskorenie, musím sa ešte ospravedlniť za veľké nedostatky v literárnom spracovaní brožúry: musel som sa pri práci veľmi ponáhľať a navyše ma od nej odvádzali všelijaké iné povinnosti.
Rozbor spomenutých troch otázok je — tak ako pôvodne — hlavnou témou brožúry, ale začať som. musel dvoma všeobecnejšími otázkami: prečo také "nevinné" a „prirodzené" heslo ako „sloboda kritiky" je pre nás naozajstnou výzvou do boja? Prečo sa nemôžeme dohodnúť ani o základnej otázke, čo je úlohou sociálnej demokracie vo vzťahu k živelnému masovému hnutiu? Ďalej, výklad názorov na charakter a obsah politickej agitácie sa zmenil na vysvetľovanie rozdielu medzi tradeunionistickou a sociálnodemokratickou politikou, kým výklad názorov na organizačné úlohy zasa na vysvetľovanie rozdielu medzi príštipkárstvom, ktoré vyhovuje ekonomistom, a organizáciou revolucionárov, ktorá je podľa nášho názoru nevyhnutná. A na "pláne" celoruských politických novín trvám tým viac, čím neodôvodnenejšie námietky odzneli proti nemu a čím menej odpovedí k podstate veci som dostal na otázku vyslovenú v článku Čím začať?, ako by sme sa mohli pustiť súčasne zo všetkých strán do budovania organizácie, ktorú potrebujeme. Napokon v záverečnej časti brožúry by som chcel ukázať, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme zabránili úplnému rozchodu s ekonomistami, lenže ten bol neodvratný; — že Rabočeje Delo nadobudlo osobitný, ak chcete „historický" význam tým, že najúplnejšie a najvýraznejšie vyjadrilo nie dôsledný ekonomizmus, ale roztrieštenosť a zmätok, ktoré sa stali charakteristickou Črtou celého obdobia v dejinách ruskej sociálnej demokracie; — že aj polemika s časopisom Rabočeje Delo, na prvý pohľad privermi podrobná, má význam preto, lebo nemôžeme ísť dopredu, ak s týmto obdobím definitívne neskoncujeme.
N.Lenin
Vo februári 1902